Finále: Nový blog (zase)

1. září 2014 v 17:08 | Thayen
Tento blog jednoducho stratil... stratil všetko!!!!!
Nebaví ma to. Vydržal som tu zatiaľ najdlhšie ako sa mi to kedy podarilo ale verte že to proste nejde.
Premýšľal som či pokračovať v blogovaní.
Veď vlastne blogovať ani neviem.
Rozhodol som sa že pokračovať budem.
Na knižno/poetickom blogu.
Recenzie, poézia,
To tam bude.
Mám nový blog.
Zatiaľ je len vo fáze vývoja a asi to chvíľu potrvá kým ho naplno spustím.
Ale ak niekto máte záujem naďalej ma čítať, nájdete ma na tom blogu.
http://nocute.blog.cz/
Ak by ste mi niekto spravili láskavosť a pomohli s designom budem vďačný.
Ďakujem.
Keď tak píšte do komentárov.
 

Nepíšem

19. srpna 2014 v 15:22 | Thayen
nemám pocit
nepíšem
chcem písať
nepíšem
prečo?
nemám pocit

V Budapešti

8. července 2014 v 8:01 | Thayen |  Básnické umenie
V ďalekej krajine, v mojej budapešti,
dlaniami schytím ťa, a pevne ťa objímem.
Nech sa tvoje srdce zase teší,
v tej ďalekej budapešti.

Kým spolu budeme kráčať tundrami,
oviniem ťa rukami,
a nakloním sa bližšie k tebe,
tam pobozkám ťa perami.

Prejde nami silný chlad,
keď zistíme že to nemá zmyseľ,
otočím sa, odídem,
a ostanem sám v tejto budapešti.

Ubehnú dni a noci,
hľadáš ma, žiaľ srdcervúci,
no ja netúžim už ani po jednom,
či po tebe, či po smrti,
to uvidím až ma žiaľ usmrtí.

PS ktoré nikoho nezaujímajú!
Áno, napísal som to sám, pokiaľ zase niekedy budete potrebovať so mnou niečo verejne riešiť (hlavne čo sa týka toho či skutočne som autor svojich básní) prosím, klepnite si panvicou po gebuli. du ju adrsténd? JES?!! óukej.

Jasne, a áno, tento článok som napísal k téme týždňa, pokiaľ nerozumiete ako to súvisí, prečítajte si to znova.
 


Čo k tomu dodať?

19. června 2014 v 13:35 | Thayen
Mám zatvorené oči. Nechcem ich otvoriť. Bojím sa toho. Neskutočne moc sa toho bojím. Čo ak ich otvorím a niečo, alebo dokonca niekoho uvidím...
Bojíš sa?
Ozýva sa prenikavý hlas v mojej hlave.
Šepot, definuje ho moja myseľ.
,,Nie," spustím ešte tichším šeptom ako hlas. ,,Nie nebojím sa."
Si tu sám,
,,Ja viem,"
Úplne sám, všetci ťa už opustili. Nikto ťa už nemá rád. Nikomu na tebe nezáleží.
,,Buď ticho!" schmatnem vankúš a hodím ho pred seba s nádejou že trafí zdroj hlasu a stíši sa.
Nie, tam nie, vysmieva sa mi.
,,Prosím ťa, prosím ťa, prosím!" prepadám panike. Hlas sa mi trasie, kolená podlamujú, padám k zemi. Telo mám stuhnuté a ťažko sa mi dýcha. Túžim len po jedinom - Zničiť hlas.
Ale, ale... Nad čím to premýšľaš?
,,Ticho!"
A prečo?
,,Prosím, prosím buď ticho! Prosím,"
Posledné slová vety sa mi derú z hrdla len zťažka. Žlč mi vystupuje snáď až ku mozgu.
Ani čistota tvojej duše nemôže zabrániť... Nedokončí. Stíchne. Ktosi prišiel.
Viečka pomaly ťahám smerom hore a spoznávam miestnosť v ktorej som. Z očí mi prudko tečú slzy.
,,Mami?"
,,Áno?"
,,Prepáč ale

POKRAČOVANIE NEBUDE ANI NABUDÚCE, ANI TERAZ.

Naposledy

12. června 2014 v 13:37 | Thayen |  Básnické umenie
Len tak ti píšem,
Čakám,
Čakám,
Čakám,
Neodpisuješ,
Odchádzam,
Odchádzam,
Odchádzam.
Nechal som otvorené okno.
Stojím na záhrade.
Vietor mi veje do vlasov, udiera mi do čela, spôsobuje mi bolesť a utrpenie...
Beriem do rúk nôž.
Pomaly ale iste si pichám do hrude.
Znovu,
Znovu,
Znovu,
Počujem ciknutie facebooku,
Neskoro,
Padám k zemi,
Teraz keď ma nemáš,
Chýbam ti,
Ale pred tým som ti v živote práve nezavadzal,
Však?

Pár blbostí ktoré nikoho nezaujímajú a prečo končím s blogom.

4. června 2014 v 20:23 | Thayen |  Len tak
Po následujúcom článku ma budete brať ako úplného idiota, preto, ak ma má niekto, nebodaj rád, odporúčam mu ukončiť čítanie už teraz.

1. Končím s blogom.

Prečo?
Nikto to nečíta.

Na ako dlho?
Dokým sa nerozhodnem založiť nový, čo sa už asi nestane, vzhľadom k tomu že ma Blog.cz veľmi naštval.

2. Mám lepšie veci na práci.

Mám psa.

Ponuku na vydanie knihy poviedok.

Predpokladám že ste sa dobre pobavili. Možno ešte jeden, dva články pridám, ostáva mi len dúfať že s obálkou mojej knihy. Je to len počiatočné zaujatie, ešte z toho nič nemusí byť.

Ak ten niekto kto ma-má-možno-rád dočítal článok dokonca, tu je pár vecí s ktorými mi môžete držať palce:

Kniha

Výcvik Psa

Ďakujem za váš čas.

C - Dur

22. dubna 2014 v 12:19 | Thayen |  Básnické umenie
Kilometer snov a bolesti,
Či hľadám tóny piesne obrovskej veľkosti?
Ta kde nájdem ďalšiu časť z tvojej duše,
Bude navždy svietiť žiara bielej ruže.

Tak povedzmi,
Povedz mi po vekoch večných,
moje svetlo,
či hľadať chceš ráj,
či peklo?

Po klávesách môjho klavíru
Hľadám stupnicu C - Dur,
Nech nájdem navždy pravdu
A zahrám ti skladbu.

A v tej skladbe bude navždy tón večný
Ktorý vrije sa ti do pamäti sťa silou väčší.

Báseň bez názvu ktorá má opisovať pocity knihomola. No a ďalšie veci...

15. dubna 2014 v 13:44 | Thayen |  Denníček
Plačem a mám chuť zjapať,
Slzy nešťastia a hnevu mi stekajú po lícach,
Prežívam toľko pocitov v jednom,
Obraciam stranu za stranou,
Čítam písmeno za písmenom...

Počas čítania mi v hlave prebiehajú
Skutočne milióny myšlienok,
Myšlienok,
Myšlie,
Myš
My...

Hľadám skutočné významy slov v texte,
Skryté významy,
Čítam prózu vo veršoch piesne,
Hľadám leto v zime
A jar v jeseni.

Oplatí sa iMac?

20. března 2014 v 15:16 | Thayen |  Denníček
Musím povedať, že poslednou dobou je veľmi populárne odsudzovať ľudí len z toho dôvodu že majú určitý výrobok od "luxusnej" značky Apple, zaoberajúcej sa technológiou. Ľudia ktorý majú niečo pod taktovkou tejto značky sú, ako ja rád hovorím, "vraj rozmaznaný", skutočne?
S módou odsudzovania prichádza ďalšia - oplatí sa vôbec iMac či iný výrobok tejto firmy kupovať? Nie je to to isté ako keď si kúpite čosi od Aceru, Huaweiu, HTC - ju či inej značky?
Pôvodne som ani len nepomyslel že budem niečo podobné niekedy písať, ale ako som tak rozčítal životopis Steva Jobsa, nedalo mi to, vysvetliť ľuďom prečo sú jeho výrobky také úžasné.
Porovnáme si to, tentoraz Windows medzi iOS - om.

Ohlušujúco tiché fotografie.

14. března 2014 v 19:00 | Thayen |  Photography
Takže, nafotil som niekoľko fotiek na príležitosť témy týždňa Ohlušujíci Ticho, chcel som niečo nafotiť, ale bolo to neuveriteľne zložité, dúfam, že som tému vystihol.


Kam dál